Prihlásenie
Na používanie e-shopu musíte mať povolený JavaScript!
Otázka smrti a života
-
Irvin D.Yalom & Marilyn Yalomová
Psychiater a spisovateľ Irvin Yalom zasvätil svoj život pomáhaniu ľuďom trpiacim úzkosťami a smútkom. Nikdy sa však nestretol s potrebou poradiť sám sebe, kým jeho manželke, uznávanej feministickej spisovateľke Marilyn Yalomovej, nediagnostikovali rakovinu. V knihe Otázka smrti a života sa Marilyn a Irv delia o svoje skúsenosti s tým, ako sa pustili do nového boja: umožniť Marilyn zomrieť dobrou smrťou a Irvovi žiť ďalej bez nej.
V striedavom rozprávaní o ich posledných spoločných mesiacoch a Irvových prvých mesiacoch osamote nám ponúkajú vzácny pohľad do tváre smrteľnosti a vyrovnávania sa so stratou milovanej osoby. Manželia Yalomovci mali veľa požehnania milujúcu rodinu, dom v Palo Alto pod nádherným starým dubom, veľký okruh priateľov, vášnivých čitateľov po celom svete a dlhé, naplnené manželstvo ale čelili smrti tak ako všetci ostatní.
S múdrosťou a láskou, ktorá v ich prípade trvala takmer sedemdesiat rokov, skúmajú univerzálne otázky intimity, lásky a smútku. Kniha Otázka smrti a života, vychádzajúca z dvoch životných skúseností, je otvorenou ponukou pre každého, kto hľadá podporu, útechu a zmysluplný život.
Vydavateľstvo: premedia
Typ produktu: pevná väzba
Hoci moderná doba pozná odpovede na všemožné otázky, ostáva smrť stále nezvyčajným fenoménom. Na jednej strane ju vyčleňujeme na okraj našich dní, možno zo strachu alebo z ľahostajnosti. Na druhej strane je bežnou súčasťou akčných filmov, počítačových hier, správ, až sa zdá, že je pre ľudí príťažlivá, atraktívna a zo zvedavosti sa stala akými lákadlom.
Hovorí sa, že smrť je jedinou spravodlivosťou na svete a postihne každého bez rozdielu. Aj vďaka knihám ako je táto, sa človek môže do istej miery "oboznámiť" s fenoménom smrti, bez povrchnej triviálnosti aj možno s menším strachom, ktorý všetci pociťujeme. Smrť môže byť trestom aj vykúpením, pokojnou rozlúčkou so svetom aj drámou bolesti a hrôzy. Manželia Yalomovci urobili odvážny krok, keď nás vo svojich denníkoch pozývajú prežívať posledné spoločné týždne pred odchodom Marilyn a nové začiatky osamelého muža a tak nám približujú svoje obavy, ale aj nádeje, trápenia aj drobné radosti. Nielen ich spoločný čas bol obmedzený, obmedzený je čas každého z nás. A každý má šancu prežiť ho čo najzmysluplnejšie a s láskou.
"Keď som nastúpil ako pedagóg na Stanfordovej univerzite, začal som skúmať spôsoby, ako priniesť do psychoterapie konfrontáciu so smrťou. Liečil som mnohých pacientov, ktorí boli nevyliečiteľne chorí, začal som teda uvažovať, že by som pre takýchto ľudí mohol viesť skupinovú terapiu. V jeden pamätný deň vošla do mojej pracovne Katie W., pozoruhodná žena s metastázujúcou rakovinou, a prostredníctvom jej kontaktov v Americkej asociácií pre liečbu rakoviny sme zorganizovali program terapeutickej skupiny pre pacientov s terminálnymi metastázami. Ja a ešte niekoľko mojich študentov a kolegov sme takéto skupiny viedli mnoho rokov. Dnes sú takéto skupiny bežné, ale v sedemdesiatych rokoch sme podľa mojich informácií boli prvou skupinou tohto typu. Tam som zažil prvé nezabudnuteľné stretnutia so smrťou, keďže členovia skupiny postupne zomierali na rakovinu.
Všetky tieto zážitky vo mne však znásobili úzkosť zo smrťi a rozhodol som sa znovu nastúpiť na terapiu. Rollo May sa medzitým čírou náhodou presťahoval z New Yorku do Kalifornie a začal prijímať pacientov vo svojom dome v Tiburone, čo bolo asi osemdesiat minút cesty autom od Standfordovej univerzity. Oslovil som ho a dva roky sme sa stretávali každý týždeň. Pomáhal mi, no som presvedčený, že moje rozprávanie o smrti ho neraz vyčerpalo. (Bol odo mňa o 22 rokov starší.) Po skončení terapie sme ja a Marilyn zostali blízkymi priateľmi s ním aj s jeho manželkou Georgiou. O veľa rokov neskôr mi Georgia zatelefonovala, že Rollo umiera, a poprosila nás s Marilyn, aby sme k nim prišli. Rýchlo sme sa k nim vybrali a Rollo zomrel asi dve hodiny po našom príchode. Zvláštne, ako živo si pamätám všetky detaily toho večera. Smrť dokáže strhnúť našu pozornosť a naveky sa nám vryť do spomienok."
Túto knihu manželia Yalomovci písali vo veku, ktorého sa už väčšina ich rovesníkov nedožila. Každý deň prežívali s vedomím, že ich spoločný čas je obmedzený a nesmierne vzácny. Písali, aby sa dokázali vyznať vo svojej existencii, aj keď ich to unášalo do najtemnejších oblastí telesného úpadku a smrti. Zmyslom tejto knihy pre nich bolo, aby im pomohla zorientovať sa na konci života. ....
Ani s aktuálnymi medicínskymi a sociálnymi výdobytkami nie sme imúnní voči strachu z prichádzajúcej smrti. Tak ako každý, aj oni si chceli zachovať kvalitu života, ktorý im zostáva. Koľko je človek ochotný zniesť, aby ostal nažive? Ako sa dá dokráčať na koniec života čo najbolestnejšie? ..
Obaja manželia takmer s určitosťou vedeli, že Marilyn na svoju chorobu zomrie. Písali tento denník o tom, čo ich čaká, v nádeji, že ich skúsenosť a postrehy poskytnú zmysel a útechu nielen im, ale aj ich čitateľom.
(voľne podľa predslovu autorov)
Tagy: psychológia, smrť, zmysel života Mohlo by sa Vám páčiť:
Do kategórie Psychológia