Liečivé účinky voľne vedeného pohybu

Voľne vedený pohyb, voľný dych, pohyb nezávislý od dychu - to sú pojmy, ktoré často zaznievajú počas lekcií jogy vedených v zmysle princípov Novej jogovej vôle. 

Sme pri nich silne konfrontovaní s tak rozšírenou potrebou využívať dych pre lepší pohyb. Roky sme počúvali, že sa máme s nádychom natiahnuť a s výdychom uvoľniť. Často pri najmenšej záťaži okamžite zadržiavame dych, s cieľom hlavne "vydržať". Prečo tento prístup nie je vhodný pre jogové ásany, a tiež o význame voľne vedeného pohybu a voľného dychu pre zachovanie zdravia napísal Heinz Grill odborný článok, ktorý čitateľom prinášame v slovenskom preklade.

Autor: Heinz Grill, publikované na www.heinz-grill.de, dňa 24. 4. 2018

Sú súhlasom autora preložila a publikovala Miriam Bellušová, dňa 24. 1. 2019

 

Pociťovať vs. Pozorovať


Adept jogy je v zmysle dnes bežne zaužívaných postupov schopný upriamovať svoju pozornosť viac na svalstvo a jeho typické napínanie tým, že sa intenzívne vciťuje do tela a vníma jeho jednotlivé zóny. Toto vciťovanie do tela a uchopenie jednotlivých svalových partií sa veľmi často vyučuje na jogových kurzoch a emocionálne sa prepája s pocitom blaha a zdravia. Keď je úlohou dospieť k väčšiemu rozpínaniu a nasadeniu intenzívnejšej sily v chrbte alebo v rozličných častiach tela, použije praktikant väčšinou – popri emocionálnom pociťovaní tela – dych. S rozpínaním sa napríklad nadychuje a pri uvoľnení vydýchne a celkovo cíti s prichádzajúcim dychom silu a s ustupujúcim dychom uvoľnenosť.


Pre nižšie predstavený a popísaný spôsob cvičenia sa však v žiadnom prípade dych na aktivizáciu pohybu nepoužije. Naopak: praktikant ponecháva celkový rytmus a príslušný prúd dychu voľný a dokonca podľa možnosti ľahký. Intenzívne emocionálne pociťovanie tela v zmysle blaha alebo bolesti tu ustupuje pozorovaniu s nadhľadom, ustupuje neutrálnemu myšlienkovo-orientovanému vnímaniu, ktoré sa až tak veľmi neviaže na pocity tela. Hoci cvičiaci vníma pohodu, či bolesť, ostáva vo svojom vedomí pokiaľ možno nezávislý od týchto prejavov a zodpovedne vedie svoju pozornosť, až kým nezaujme estetickú a ideálnu pozíciu. Pokiaľ bolesť stanoví pohybu napríklad hranicu, pokúsi sa cvičiaci túto neprelomiť, resp. neusiluje sa vzniknuté napätie rozdýchať. Oveľa viac pozoruje pomery voči telu a jeho rozličným emocionálnym reakciám. Nestáva sa celkom závislý od blaženosti alebo nepohodlia, ale formuje prostredníctvom svojich predstáv pribúdajúcu, rastúcu uvoľnenosť, necháva vedome ľahko plynúť dych a rozvíja napokon - od oného momentu uvoľnenia a prvého oslobodenia sa od tela – obnovené formovanie a napínanie pre ásanu (jogovú pozíciu). V záverečnej pozícií vzniká napokon svetlý a estetický výraz.

 
Liečivé účinky voľne vedeného pohybu


Liečivé účinky voľného dychu a prirodzene vedeného pohybu sú veľmi mnohostranné a intenzívne, avšak vždy sa vzťahujú skôr nepriamo na celkovú zdravotnú kondíciu. Prostredníctvom voľne vedeného pohybu vzniká obzvlášť istý druh ženskej, mäkkej kondície tela, svalstva, pokožky a jednotlivých údov. Zdravý tonus, ktorý nie príliš tvrdo, no ani príliš poddajne oživí tkanivá, pôsobí vo všeobecnosti liečivo na pohybový aparát a predchádza prejavom predčasného opotrebovania a tiež tak častému, nadpriemernému, takmer ako skala pevnému, svalovému napätiu. Voľný dych s prirodzenými, no zato intenzívnymi, až na hranicu možného vedenými pohybmi, pri zachovaní pozorujúceho vedomia, rozvinie mimoriadne zdravý celkový tonus tela. Ženy sa nestávajú prostredníctvom cvičenia jogy nadpriemerne svalnaté, ale zachovajú si ženskú ľahkosť a pôvab.


Podstatný všeobecný liečivý účinok, ktorý vzniká z prirodzených, avšak intenzívnych pohybov, sa týka tiež imunitného systému v jeho reaktívnej polohe. Voľný dych prúdi do pľúc a ponecháva v dôsledku svojho ľahkého, beztiažového prúdu dýchacie svalstvo relatívne uvoľnené. Pľúca samotné sú orgánom, ktorý sa zakladá vo vzdušnom pohybovom živote a alveolami, najmenšími jednotkami pľúc, sa stretáva so vzduchom, ktorý sa nachádza vo vonkajšom priestore. Kým väčšina orgánov sa pred vonkajším svetom uzatvára, pľúca sú v istej miere v dotyku so vzdušným okolím v každom momente života. Javí sa, že toto stretnutie s vonkajším svetom má najväčší význam pre celkovú reaktívnu schopnosť imunitného systému.

 
Stretnutie s vonkajším svetom ako predpoklad uvoľneného pohybu


Stretnutie s vonkajším svetom zažíva každý človek tiež prostredníctvom výživy. Nepríjemné baktérie, ktoré sa nachádzajú vo vode alebo v určitých potravinách, vyvolávajú zodpovedajúce imunitné reakcie v trávení, kým organizmus nenájde opäť svoju želanú rovnováhu. Ako je to ale pri dýchaní, ktoré rovnako znamená stretnutie sa s látkou vonkajšieho sveta, a to so vzduchom? Neprijíma jednotlivec s každým nádychom všetky tie sily, ktoré sú emocionálne presiaknuté vonkajším svetom? Nehovorí sa príslovečne, že určité napätie alebo nepriaznivé sily „visia vo vzduchu“? Proces dýchania v každom prípade nevedie len k zásobovaniu orgánov, krvi a tkanív kyslíkom, ale transportuje všetky tie jemné a jemnohmotné emocionálne sily, ktoré takzvane visia vo vzduchu. Jednotlivec preto potrebuje v tomto stretávaní prvotnú a zdravú schopnosť rozlišovania prostredníctvom svojho vedomia, aby jeho pľúca nereagovali ani príliš úzko, ani príliš otvorene na dotyky vonkajšieho sveta.


Voľne vedený pohyb začína u každého praktikanta z vnímania a z práce s predstavami. Je vždy sprevádzaný ľahkým a voľným dychom. Až keď sa uskutočnili dostatočné postupy pozorovania, rozvinie cvičiaci exaktnú a želanú výstavbu napätia. Avšak aj pri tejto výstavbe napätia ponechá v členenej forme určité partie, ako je pásmo pliec, krk a tiež tvár uvoľnené. Opracováva len jednotlivé úseky chrbta a vedie chrbticu do špecificky dynamického klenutia. Spravidla sú pri každom cvičení periférie uvoľnenejšie a časť chrbtice sa rozvíja k skutočnej, centrujúcej dynamike.

 
Voľne vedené pohyby posilňujú imunitný systém


Posilňovanie pľúcneho orgánu prostredníctvom prirodzeného, voľného alebo lepšie vyjadrené pozdvihnutého dychového procesu a prostredníctvom starostlivo tonizovaného svalstva, pôsobí všeobecne upevňujúco na životné sily človeka. Humorálny imunitný systém môže teraz s týmito procesmi a ich špecifickými reakciami zasiahnuť znamenitým spôsobom, keďže cvičiaci rozvíja práve tú prípravu, ktorá je pre zdravú obranyschopnosť a súčasne pre zdravú integráciu nevyhnutná. Imunitná odpoveď neznamená len rýchlu elimináciu netolerovateľných pomerov, ale znamená predovšetkým, že sa môže priaznivo uskutočňovať tak potrebné rozlišovanie medzi látkami, ktoré sa majú integrovať a látkami, ktoré majú byť eliminované. Každá reakcia, ktorá sa koná v humorálnom imunitnom systéme je primárne snahou o integráciu, ktorá však môže nájsť svoje východisko v tom, že látky, ktoré nie sú integrácie schopné, či už jemnejšieho alebo hrubšieho druhu, sú vylúčené.


Pohyb, ktorý je príliš silne v pnutí, alebo ktorý už v napätí začína, bez vytvorenia uvoľnených úsekov tela, doslova a tiež obrazne podlieha zemskej príťažlivosti, zatiaľ čo pohyb, ktorý je ľahký a okrídlený predstavou a voľným dychom, sa v priestore môže orientovať jasne a nezaťažene. Najbližší dynamický krok možno preto uskutočniť ľahším spôsobom, a to tým, že jednotlivec svojim vedomím prekoná alebo eliminuje príliš silnú fixáciu na telo.

Cvičiaci, ktorý pri vykonávaní jogovej pozície absolvuje procesy uvoľnenia, pozorovania a napokon cielene uskutočňovaného rozvoja napätia a výstavby napätia, podporuje svoj imunitný systém v zmysle špecifického a fyziologicky zmysluplného zasahovania a okrem toho, posilňuje svoj pľúcny orgán k väčšej životnej sile a ku s ňou spojenej, dnes tak zriedkavej, radosti zo života.


Podeľte sa o článok s priateľmi na sociálnych sieťach: