Stoj na pleciach (sarvangásana)

Stoj na pleciach, inak nazývaný "poloha všetkých častí" - sarvangásana,  patrí k základným, takzvaným obráteným polohám jogy. Podporuje vnímanie prirodzeného stredu a je obrazom pokojného vertikálneho rastu. Človek prekonáva pocit  tiaže  tela vedomou výstavbou napätia pozdĺž chrbtice a zapája silu vzpriamovania z hrudnej chrbtice.

Stoj na pleciach je dostupný už začiatočníkom v joge. Jeho forma sa s pribúdajúcom praxou mení smerom k väčšej ľahkosti a výraznejšiemu vzpriamovaniu. Pre cvičiaceho je dôležitou skúsenosťou neobyklá forma dýchania, keď sa napriek istému mechanickému uzatvoreniu v oblasti hrtana učí smerovať dych hlbšie do vnútra tela.  Voľnému prúdeniu dychu napomáha vybudovanie pokoja      v cvičení. Výstavba napätia pozdĺž chrbtice a správne zapájanie hrudnej chrbtice vedie časom        k schopnosti uvoľniť v tejto polohe oblasť krku, šiju a plecia.  

Hrudník a v ňom chránené srdce tvoria v polohe stoja na pleciach prirodzený telesný stred, medzi nízkou umiestnenou hlavou a nahor sa vzpriamujúcou oblasťou drieku a nohami.  Srdce je zároveň stredom sociálneho okolia človeka - vníma veľmi citlivo pocitový život človeka a reaguje na každý medziľudský prejav - či už radosťou, alebo nepokojom. Srdce vyvažuje tieto pôsobenia medzi vonkajším a vnútorným svetom, medzi sociálnym okolím a vnútorným stavom organizmu. V stoji       na pleciach vzniká priestor  spoznávať srdce aj ako centrum duševného života. Tak nás pozícia privádza k vnímaniu vyšších duchovných zákonitostí a ich prejavov v pozemskom svete.

Heinz Grill, spisovateľ a spirituálny učiteľ, ktorý rozpracoval na základoch antropozofie (náuky       o múdrosti človeka)  moderný jogový prístup - tzv. Novú jogovú vôľu,  sa v októbri 2017 zaoberal  obmedzeniami a možnosťami pozície stoja na pleciach. Venoval sa filozofickému náhľadu na cvičenie jogy  z pohľadu materializmu,  ďalej úlohe dýchania a liečebným účinkom tejto pozície.

Preklad jeho článku a sprievodné fotografie, nájdete v ďalšom pokračovaní tohto príspevku.

 

Sarvangásana – stoj na pleciach

 

Pozícia stoj na pleciach, sarvangásana, jej obmedzenia a možnosti

Heinz Grill, 6.10.2017, publikované na www.heinz-grill.de

Materializmus matériu nepozná

Keď podnikneme odvážny pokus pozorovania a vzájomne porovnáme obidva pojmy matéria a materializmus, nebude vôbec zavádzajúce konštatovať, že materializmus, ktorým sa vyznačuje dnešná doba, má ozaj veľmi málo skutočného poznania o matérií. Čím viac ľudia podliehajú princípu využívania, konzumovania alebo úzkostlivého fixovania bytia na špecializované čiastkové informácie, tým viac sa im odcudzuje tá vzťahová báza, ktorá by musela jestvovať k skutočnej matérií alebo ku veci. Materializmus naozaj spôsobuje odcudzenie človeka voči materiálnym podmienkam bytia, blízkym a napokon dokonca voči vlastnej osobnej bytosti a telu.

Stoj na pleciach – nebezpečenstvo pre šiju?

V spôsobe cvičenia jogy, ktorý obsahoval starú intuitívnu tradíciu, sa ešte vedelo, že každý postoj, ktorý niekto zaujme svojim telom, má kozmologický význam a žiak, praktizujúci jogu ešte v minulých časoch cítil rozličné takzvané prány, prúdy alebo energie, ktoré sa rozvíjali na tele a okolo neho. Na slová, že napríklad stoj na pleciach by mohol predstavovať nebezpečenstvo pre šiju a že by sa preto v žiadnom prípade nemal praktizovať, by ešte pred sedemdesiatimi až osemdesiatimi rokmi v indickom ášrame nahliadali skutočne ako na bláznovstvo. Dnes však vyslovujú osoby ako William J. Broad celkom jedinečným spôsobom veľké varovania pred jogou a ba odvolávajú sa dokonca na vedecké výskumy. 1)

Má byť stoj na pleciach vylúčený z jogového programu cvičení?

Tieto vedecké výskumy majú, pri plnej úcte, väčšinou veľký nedostatok v tom, že svoj spôsob pozorovania vykonávajú len
z veľmi ohraničeného pohľadu výskumníka a vylučujú mnohé argumenty, ktoré je podstatné spomenúť a ktoré sú taktiež platné pre exploráciu. Stoj na pleciach sa podľa J.Williama Broada jednoznačne radí ku nebezpečným cvikom jogy, ktorý môže spôsobiť poškodenia krčnej chrbtice a dokonca kolapsy, so síce relatívne ľahkým, ale predsa len za zmienku stojacim priebehom. Pozorovania, ktoré sú základom článku Williama Broada, môžu byť za určitých okolností skutočne pravdivé – avšak len za určitých okolností. Bolo by určite podstatným obmedzením celého cvičenia jogy, keby sa jednoducho úplne eliminoval stoj na pleciach, ako sa to dnes robí na kurzoch v ľudových školách prostredníctvom nariadení zdravotných poisťovní (pozn. prekladateľa – vzťahuje sa na Nemecko). Vylúčiť prostriedok, cvičenie, tému alebo dokonca osobu zo súčasného prúdu času sa javí aplikovateľné ľahšie, ako samostatné vysporiadanie so skutočnosťou, ktorá by vyžadovala poznanie skúmaním. Materialistický spôsob myslenia nemôže inak, než takzvané nebezpečné vylúčiť a to zdanlivo použiteľné propagovať. Stoj na pleciach otvára v každom prípade najpodstatnejšiu paletu liečivých účinkov, ktorá pri starostlivo vedenej praxi ďaleko presahuje zdanlivo číhajúce nebezpečenstvo zranenia.

Úloha dýchania

Pre praktické cvičenie pozície sarvangásana má byť ako prvý predpoklad spomenuté ľahké, kvalitné zaobchádzanie s dychom.
V skorších časoch, obzvlášť v orientálnych kultúrach, bol dych ešte zažívaný viac ako kozmická a hnacia sila, ktorá prevzdušňuje matériu a dotýka sa jej, avšak je ľahšia ako substancia tela. To ľahšie tým mohlo povzbudiť do pohybu to ťažšie a tak to bol dych, ktorý matériu tela do určitej miery zbavoval pozemského väznenia. Keď teraz cvičiaci vojde do pozície stoja na pleciach, môže si osvojiť predstavu o tom, o aký pohyb sa jedná a rovnako tak môže zblízka pociťovať dych s jeho oduševňujúcou a nadľahčujúcou silou.
 

 

Cvičiaci môže vzpriamenie nôh ľahšie vykonať pomocou ľahkého kotúľa vzad s guľatým chrbtom.
Cvičiaci môže vzpriamenie nôh ľahšie vykonať pomocou ľahkého kotúľa vzad s guľatým chrbtom.

 

Obraz začínajúceho stoja na pleciach, ktorý sa vyskytuje pri neškolenom praktikantovi je taký, že sa väčšinou zdvíha hore
z podlahy pomocou skutočne namáhavého pohybu a fyziologicky zadrží dych počas jeho prirodzeného plynutia. Zadržiava dych vo fáze nádychu pomocou napínajúceho sa svalstva. Hlava začína byť ľahko červená a plecia a oblasť šije, ktoré beztak predstavujú pre väčšinu ľudí bolestivé problémové zóny, sa postupne napínajú. Je pochopiteľné, že pri takejto nepripravenej a neporiadnej praxi môžu nastať nepríjemnosti na šiji v dôsledku nadmerného prepínania a mohlo by vzniknúť dokonca riziko poškodenia medzistavcových platničiek. Ak by jogový učiteľ vyžadoval od účastníkov teraz exaktné vertikálne vzpriamenie a prevedenie pozície, ako je predstavovaná Iyengarom, alebo aj v knihe o cvičení jogy centra Sivananda, môžu sa skutočne rozvinúť oslabenia s následným postihnutím.

Vykonanie stoja na pleciach

 

Z dozadu smerujúceho pohybu sa vzpriamuje trup akoby v opačnom pohybe ľahko nahor.
Z dozadu smerujúceho pohybu sa vzpriamuje trup akoby v opačnom pohybe ľahko nahor.

 

V kvalitnejšom vykonávaní pozície sarvangásana sa môžeme školiť viacnásobným opakovaní vchádzania do cvičenia. Toto vchádzanie môže prebiehať s malým švihom z pozície sedu, keď cvičiaci zaguľatí chrbát a kýva sa istým spôsobom dozadu, alebo môže nastať, ak to dovolia pohybové schopnosti, z ľahu na chrbte, pri súčasnom držaní paží nad hlavou. Cvičiaci sa nemusí v dôsledku tejto druhej metodickej, dynamickej formy hore tlačiť rukami, ale je dokonca prinútený použiť na vzpriamenie vlastnú dynamiku chrbtice. Toto vzpriamenie z vlastnej dynamiky nastáva z celej hrudnej chrbtice, čo je ten úsek, ktorý by sa mal v stoji na pleciach v každom prípade posilniť, aby sa v ďalšom cvičení odľahčila tak lumbálna, ako aj cervikálna oblasť.

Liečebné účinky na rôznych úrovniach

 

Hrudná chrbtica by sa mala vzpriamiť z vlastnej dynamiky.
Hrudná chrbtica by sa mala vzpriamiť z vlastnej dynamiky.

 

Pri komplexnom pozorovaní vznikajú liečebné účinky stoja na pleciach z aktívneho opačného vzpriamenia hrudnej chrbtice, ktoré nastáva pomaly, so zohľadnením pnutí, ktoré spôsobuje región pliec. Tie éterické sily, ktoré stúpajú spravidla zdola hore centrifugálne, sa v obrátenej pozícií stoja na pleciach novo organizujú, centrujú sa v bokoch, v hrudnej oblasti a hrudnej chrbtici a začínajú plynúť napokon smerom hore, čo presne vzaté znamená, že plynú do vzpriameného spodného tela. Dynamika vzpriamenia nastáva krok za krokom a nemala by byť jednostranne muskulárne vynucovaná. Až s pribúdajúcou výdržou a cvičením nachádza praktikant skúsenosti, ako má mobilizovať chrbticu medzi lopatkami nahor oproti sile príťažlivosti.

Spravidla si myslíme, že stoj na pleciach získava svoje liečebné účinky obzvlášť prostredníctvom obrátenia a teda prostredníctvom odľahčujúceho prísunu krvi do srdca. Pri pozorovaní, ktoré vychádza z matérie, môžu naozaj žily na nohách a tiež orgány spodného tela získať podstatné oslobodenie od nahromadenia krvi, lebo tá sa teraz, na rozdiel od dlhých fáz státia počas dňa, kedy sa usiluje prúdiť zdola nahor, môže zotavujúco pohybovať naspäť k srdcu. Toto pozorovanie o obrátení prúdu krvi je však relatívne silne odvodené od vonkajšej pozície, to znamená od situácie obráteného bytia. Mohli by sme sa tiež obrátene zavesiť na lano a rovnako by sme získali spätný tok krvi. Stoj na pleciach ale obsahuje niečo viac ako len toto mechanické navracanie sa krvi.

Inak a rozsiahlejšie prichádza do pozornosti liečebný účinok stoja na pleciach, keď si je cvičiaci vedomý toho, ako vzniká toto vzpriamenie hrudnej chrbtice voči priťahujúcej sile gravitácie. Sprvu daruje stoj na pleciach nepríjemný pocit obmedzenia v hrudnej oblasti, lebo telo sa podľa svojich zvyklostí bráni voči rastúcemu vzpriamovaniu v obrátení. Svaly trapezius a tiež latissimus dorsi sa mimoriadne nezvyčajným spôsobom školia v získavaní nahor smerujúcej dynamiky.
Teraz by mal cvičiaci v rozširujúcej praxi získať dobrú predstavu o regióne, v ktorom má centrálny pohyb svoje východisko a to je horná hrudná chrbtica v úsekoch Th2 až takmer Th6.  2) Pozorovaním a pomaly narastajúcou dynamizáciou tohto regiónu sa vzpriamuje stoj na pleciach v stálej ľahkosti voči sile zemskej príťažlivosti.

Nesúca sila stúpa pri správnom vykonávaní z hrudnej chrbtice nahor a neustále odľahčuje krčnú chrbticu. Éterické sily vznikajú zďaleka menej prostredníctvom napínajúcej práce svalov a oveľa viac prostredníctvom kvalitnej tvorby predstáv, ktorá sa prenáša na telo a vedie k centrujúcemu napínaniu v najvhodnejších telesných zónach. Zatiaľ čo vyrastanie nahor odľahčuje trup, panvu a nohy, horná hrudná chrbtica vykonáva želanú dynamiku, ako prýštiaca rastlina, ktorá vychádza v ústrety svetlu. Sarvangásana rozvíja éterickú energiu nie prostredníctvom namáhavej práce stúpajúcej snahy, ale prostredníctvom ľahkého a vo väčšej ľahkosti nastávajúceho vykĺzavania do výšky. Éterické sily s ich liečivými účinkami sa potom výhodným regenerujúcim a budujúcim spôsobe skutočne rozvíjajú vtedy, keď telom preniká voľný prúd dychu a keď sa svalstvo zdvíha v dynamike prostredníctvom radostnej uvoľnenosti. Keď Iyengar intuitívne po dlhoročnej praxi napísal, že v stoji na pleciach prúdi do tela nový život a praktikant prijíma nové sily, tak pociťoval tie akumulujúce sa prúdy prány, ktoré nie sú nič iné ako špecifické éterické sily.

Vo všeobecnosti vedie stoj na pleciach k veľmi zmysluplnému podporeniu vylučovacích procesov a vyrovnáva vegetatívne pletence, ako Plexus cardiacus, Plexus renalis alebo Plexus coeliacus prostredníctvom oslovenia parasympatických nervov. Účinky na štítnu žľažu a príštitné telieska, ktorých podporovanie sa v tejto súvislosti často konštatuje, vznikajú menej z uzatvorenia hrudnej kosti a brady a z toho narastajúceho zásobovania krvou, ale viac zo súčasného podporenia kmeňa sympatiku na chrbte, ktorý sa vylaďuje vo vyslovene zmysluplnom vzťahu ku blúdivému nervu (nervus vagus).

Kreatívne zaobchádzanie namiesto vylúčenia stoja na pleciach

Menej mechanické účinky, ale viac také účinky, ktoré vznikajú zo slobodného a aktívnejším sa stávajúceho éterického tela, popisujú liečebné účinky stoja na pleciach. Ak by sme vyčiarkli túto pozíciu z tabla jogových cvičení, nechali by sme nevyužitými podstatné možnosti aktivácie potenciálu, ktorý žije v človeku a chcel by prísť do rozvoja. Materializmus hľadá dnes vždy skôr isté fantastické cesty vylučovania a kritizovania a zamešká pritom využitie najpodstatnejších možností z matérie a ich zmysluplné integrovanie s naznačením hraníc a podnecovaním na budúcnosť poukazujúcich, kreatívnych predpokladov
v celkovom koncepte zdravia.


Poznámky
1. ⇑ Článok William J. Broad “Ako môže joga zruinovať vaše telo“, zverejnené na www.diepresse.com

2. ⇑ Stavce hrudnej chrbtice sa označujú Th1 až Th12 (Th = Thoracic vertebra]

 

Preložila: Miriam Bellušová, Publikované so súhlasom autora, máj 2018