Joga a životný priestor

Na mojich lekciách jogy sa môžete stretnúť s pojmom "stred dĺžky chrbta", alebo tzv. tretie centrum. Vo fyzickom tele, pomyselne na úrovni žalúdka smerom k chrbtici sa nachádza zhluk nervovo-vegetatívnych zakončení (odb. plexus solaris), ktoré riadia činnosť orgánov brušnej dutiny. V astrálnom tele sa na jeho úrovni nachádza tretie energetické centrum, tzv. manipúra čakra. 

V starej Indii v dávnej minulosti mudrci intenzívne študovali ducha  a dušu človeka.  Sú to nehmotné a neviditeľné, avšak reálne existujúce časti ľudskej bytosti.  Mudrci prišli na možnosť vnímania jednotlivých častí týchto nehmotných zložiek človeka. Tak vzniklo členenie duševného regiónu na sedem častí, odborne 7 čakier. Dnes už takmer bežne používaný pojem čakra teda súvisí s týmito nehmotnými zložkami človeka: duchom a dušou.  Čakry (v preklade "kolesá")  sú lokalizované v astrálnom obale bytosti človeka. Tzv. astrálne telo je  nehmotná časť ľudskej bytosti, v literatúre je často používané ako synonymum pre pojem duša. 

V Novej jogovej vôli je obrazom jednotlivých duševných kvalít  kvet lotosu. Lotosový kvet má veľa lupeňov a v každom duševnom regióne pôsobí viacero duševných kvalít – lupeňov duše.

Nová jogová vôľa  rozvojom myslenia, cítenia a vôle, teda rozvojom duševných síl, posilňuje duševné kvality súvisiace s jednotlivými čakrami.  Rozvojom duševných kvalít jednotlivých čakier je podporené utváranie nových životných síl  - utváranie "novej energie", nie však vytvorenej z rezervy tela, ale  energie, ktorá má svoj zdroj v okolitom priestore. Nové životné sily podporujú ľudskú bytosť v jej cieľoch a aktívnom vedení svojho života.  Tento aktívny, vedome konaný duševný rozvoj človeka má zároveň sociálny rozmer - vytvorené životné sily pôsobia ozdravne aj na okolie a blížnych a prostredníctvom nich spätne aj na cvičiaceho jednotlivca.

Tretia čakra, v sanskrite manipúra čakra, je spojená s metabolizmom, látkovou výmenou v tele a tvorbou živín pre človeka. Jednou z jej typických charakteristík je vzpriamenie sa – nielen telesné, viditeľné v peknom držaní tela, ale aj duševné vzpriamenie – schopnosť postaviť sa tvárou k zložitostiam života a byť schopný ich znášať, niesť, bez upadania do stavov beznádeje. Táto schopnosť vzpriamenia je pekne prepojená so schopnosťou priať si zmysluplné ciele v živote. Práve záujem, životný cieľ, je tým fenoménom, ktorý človeku pomáha postaviť sa depresiám a smútkom, oslabujúcim nielen astrálne, ale časom aj fyzické telo. Cieľavedomosť je teda ďalšou duševnou charakteristikou tretieho centra. 

Inou vlastnosťou tretieho centra je šírka, schopnosť vytvárania slobodného priestoru a vstupovanie do vzťahov s okolím – spájanie. Jedným z obrazov priestorovej šírky je pohľad na lány obilia, kedy vedomie vníma ľahkosť  a možnosť nekonečného rozvíjania svojich možností.

Pekným príkladom pre prejav duševnej charakteristiky tretieho centra je ásana  kliešte (v sanskrite paścimottánásana). Táto na pohľad nepohodlná ásana je výzvou pre človeka - je zhmotnením ťažkosti kráčania životom. Ak sa však podarí odvážne myslieť myšlienku výzvy k prekročeniu vlastných hraníc, odhodlanie k vzpriameniu sa v nich, zažíva človek aj telesne pocit, že dokáže viac ako sa na prvý pohľad zdá. Kliešte nás učia ustáť náročnú situáciu, znášať aj istú nepohodu, napr. partnerský konflikt, alebo výchovný problém. Vďaka tomu, že pri nich, vo fyzicky náročnej situácií, získavame nadhľad, dokážeme sa na chvíľu upokojiť, pozorovať ju, vrátiť sa do nej a znova nasadiť svoje sily. Z pekne vydarených klieští prichádza k človeku prirodzená radosť, podobne ako v živote, keď napokon vyriešime náročnú situáciu.

 

Kliešte so zohnutou nohou